Minulý rok som si splnila svoj sen a obohatila som našu ponuku o ľanové šatôčky pre malé parádnice.
Projekt to bol úžasný a zábavný.
Pracovať s malými modelkami bolo veľkým zážitkom pre všetkých, ktorí sa na projekte podieľali.
Preto som sa takmer po roku rozhodla v tomto milom projekte pokračovať a pridať pár noviniek,
ktoré Vám chcem opäť predstaviť formou pútavého príbehu.
Verím, že sa Vám bude páčiť ...
Aha! Veď toto dievčatko odniekiaľ poznám. Ale kde som ju už videla?
Á, už vieeeeem! Veď to je Meliska.
Jedno z detí, ktoré som tu stretla minulý rok, keď hľadali svoju babičku.
Spomínate si?
Tu sú.
"Ahoj Meliska.
Skoro som ťa nespoznala. Tak si za ten rok vyrástla!
A čo tu robíš?"
(1).png)
"Poviem ti to, ale sľúb mi, že to nikomu neprezradíš.
"Dobre, sľubujem. Tak už hovor!"
"Babička nám rozprávala o lesných vílach, ktoré chodia sem na lúku plnú drobných kvietkov tancovať.
Vraj, keď tancujú, ani stebielko trávy sa neohne. Také sú ľahučké.
Ale už je veľa hodín a ja som sľúbila babičke, že neprídem neskoro.
Príď zajtra k jazierku. Budem ťa tam čakať. Niečo ti ukážem."
"Dobreee, príííííídem. Som veľmi zvedavá. Tak dovidenia zajtra!"
"Kde si tak dlho? Už ťa čakám hodnú chvíľu!" : víta ma Meliska.
"Prepáč, tak je tu krásne, že som sa na chvíľu zasnívala a ten čas taaak, letí...
Ale chcela si mi niečo ukázať."
"Áno, áno. Poď rýchlo so mnou!"
"Jeeej, veď to sú malé mačiatka! Aké sú len milučké a hebučké."
"Sú krásne, však? Naša Cilka je už mama. Vieš ako sa o ne vzorne stará? A ja jej pomáham.
Aj teraz ich mám na starosť, lebo Cilka musí loviť myšky."
"Veru, Meliska, z teba je už krásna slečna a isto raz budeš aj dobrá mamina."
"Myslíš, že som pekná? Aj babička mi to hovorí. Vraj čoskoro budem súca na vydaj."
"To je pravda. Už len ženích ti chýba. Hihihi...
Tak ja už idem, zajtra sa vraciam domov a chcem si to tu ešte do sýtosti užiť."
"Dobre, ale prídeš sa ešte zajtra rozlúčiť?"
"Samozrejme, prídem. A rada!" : zakývala som Meliske.
Posledný deň mojej dovolenky som sa vybrala k jazierku.
Je tu taký pokoj... Ale vyzerá to tak, že tu nie som sama. Ktosi tu šepoce...
"Pozri, takto ich musíš držať. Jemne, aby si im neublížil. Musia veľa spať, aby z nich vyrástli krásne a zdravé mačičky."
"Ahoj Meliska!" prerušila som ich rozhovor.
"A to je kto? To je ten tvoj ženích?"
"Ále čo! Aký ženích! To je môj kamarát. Dnes má babička narodeniny, tak prišiel na návštevu. Iba mi trochu pomáha s mačiatkami.
Cilka ich zase nechala samé! A ja sama ich všetky tri nezvládam."
"Áno, oni stále utekájú!" zapája sa do debaty fešák. "Ja som si tohto malého kocúrika tak obľúbil. Aha, ako mu je pri mne dobre."
"Ale poviem ti tajomstvo: keď budem veľký, vezmem si Melisku za ženu. Myslíš, že ma bude chcieť?"
"No to ja neviem. Musíš sa opýtať jej. Kam zmizla? Nikde ju nevidím. Meliskáááááá..."
Naša Meliska už nepočuje. Rozpráva mačiatkam rozprávku...
... kde bolo, tam bolo, bola jedna mačička, ktorá plnila dobrým deťom ich priania.
Princeznička Meliska jedno také prianie mala a kúzelnej mačičke ho do uška pošepkala ...
Potom už len stačilo fúknuť do odkvitnutej púpavy a prianie sa splnilo.
Čo myslíte? Čo si priala princeznička Meliska?
No predsa aspoň raz vidieť lesné víly a zatancovať si s nimi na lúke!
Tak čo? Prečítali ste si môj príbeh až do konca?
Že áno?
To sa veľmi teším!
A nielen ja, ale všetci, ktorí sa na tomto príbehu podieľali.
Týmto chcem poďakovať našej dvornej fotografke, Mirke Brieškovej ( Mirabella Bress Photography ) za profesionálne odvedenäú prácu.
Tentokrát som sa pre časovú zaneprázdnenosť fotenia nezúčastnila. A vôbec to nebolo treba.
Mirka s mamičkami a detičkami dokonale zvládla fotenie ľanových odevov podľa mojich inštrukcií.
Vôbec som netušila, aké miesto na fotenie vyberie. A vybrala to najkrajšie miesto, aké som si len mohla priať!
Veľké ĎAKUJEM patrí aj mojej drahej kolegynke Deniske, ktorá trpezlivo a s veľkou radosťou plní moje nekonečné požiadavky :-)
Ďakujem aj mamičkám a ich krásnym deťom za spoluprácu a trpezlivosť.
Verím, že budú na fotenie dlho a s radosťou spomínať.